Vysoký príjem sodíka u športovcov: Krvný tlak a výkonnosť

Chronicky vysoký príjem sodíka v strave môže zhoršiť funkciu endotelu, zvýšiť krvný tlak pri cvičení a zvýšiť dlhodobé riziko kardiovaskulárnych ochorení, no aktívni jedinci sa nachádzajú v špecifickej situácii v dôsledku výrazných strát sodíka kožou počas tréningu [1, 8, 14]. Zatiaľ čo akútny príjem sodíka môže dočasne zväčšiť objem plazmy a pomôcť termoregulácii v horúcich podmienkach, chronicky nadmerný základný príjem sodíka neprináša žiadne výnimočné výkonnostné výhody a môže viesť k tuhnutiu cievneho riečiska nezávisle od pokojového krvného tlaku [13, 14, 16].

Vaskulárne a kardiovaskulárne účinky

Vysoký príjem sodíka priamo ovplyvňuje cievny endotel – vnútornú bunkovú výstelku krvných ciev, ktorá reguluje prietok krvi prostredníctvom uvoľňovania oxidu dusnatého [14, 18]. U zdravých dospelých s normálnym tlakom krvi znižuje akútny vysoký príjem soli biologickú dostupnosť oxidu dusnatého prostredníctvom odpojenia endotelovej syntázy oxidu dusnatého (eNOS) a oxidačného stresu, čo už do 60 minút spôsobuje merateľné zníženie prietokom sprostredkovanej dilatácie (FMD) brachiálnej artérie [14]. V priebehu 5 až 7 dní strava s vysokým obsahom sodíka naďalej zhoršuje FMD a znižuje kožnú vazodilatáciu sprostredkovanú oxidom dusnatým, a to aj u jedincov odolných voči soli, u ktorých sa pokojový krvný tlak výrazne nemení [16, 20].

Z mechanistického hľadiska nadmerný príjem sodíka zvyšuje reaktívne formy kyslíka prostredníctvom aktivácie NADPH oxidázy, inhibuje enzýmy superoxiddismutázy (SOD-1 a SOD-2), vyvoláva odpojenie eNOS sprostredkované peroxynitritom, podporuje tuhnutie endotelových buniek a poškodzuje ochrannú vrstvu endotelového glykokalyxu [18]. Postupom času vedie trvalo vysoký príjem k nepriaznivej mikrovaskulárnej prestavbe, zápalu endotelu a štrukturálnym zmenám vo veľkých elastických artériách [1]. V prospektívnych kohortových analýzach sledujúcich 10 709 dospelých s viacerými validovanými 24-hodinovými zbermi moču počas mediánu sledovania 8,8 roka vykazovalo vylučovanie sodíka lineárny vzťah závislý od dávky s výskytom kardiovaskulárnych ochorení (KVO), pričom riziko KVO sa zvýšilo o 18 % na každých 1 000 mg/deň navyše (pomer rizika 1,18) bez dôkazu krivky v tvare písmena J [8]. Naopak, vyššie vylučovanie draslíka bolo spojené s o 18 % nižším rizikom KVO na každých 1 000 mg/deň navyše, čo poukazuje na ochrannú úlohu draslíka v strave proti vaskulárnemu stresu vyvolanému sodíkom [8, 18].

Reakcie krvného tlaku v pokoji a pri cvičení

Zníženie príjmu soli na štyri alebo viac týždňov konzistentne znižuje pokojový systolický krvný tlak u hypertonikov aj normotonikov bez ohľadu na pohlavie alebo etnickú príslušnosť [1]. Pokojové merania však nezachytávajú úplný hemodynamický vplyv počas fyzickej záťaže. U aktívnych jedincov desať dní stravy s vysokým obsahom sodíka (približne 6 486 mg/deň) zvýšilo systolický krvný tlak počas submaximálneho aeróbneho cvičenia o 8 mmHg v porovnaní so stravou s nižším obsahom sodíka (približne 3 220 mg/deň) [14].

Krátkodobé zvýšenie príjmu sodíka tiež zvyšuje nočný diastolický a stredný arteriálny krvný tlak, ako bolo pozorované v krížových intervenčných štúdiách zameraných na stravu [20]. V populáciách citlivých na soľ krátkodobé zvýšenie príjmu sodíka zvyšuje rýchlosť šírenia pulzovej vlny medzi srdcom a femorálnou artériou (ukazovateľ arteriálnej tuhosti), hoci zmeny v iných ukazovateľoch tuhosti, ako je kardio-členkový vaskulárny index (CAVI), zostávajú počas krátkych období neutrálne [20]. Na zvieracích modeloch chronického svalového tréningu vysoký príjem soli znížil svalovú adaptáciu (zlepšenie sily kleslo z 84,6 % na 52,2 %) potlačením cvičením vyvolanej mikrovaskulárnej angiogenézy v kostrových svalových vláknach, čo je deficit spojený so zmenenou signalizáciou angiotenzínu II [21].

Výkonnosť, hydratácia a termoregulácia

Počas vytrvalostného cvičenia dosahujú športovci priemernú mieru potenia medzi 1,0 a 1,5 l/h, pričom strácajú približne 0,8 g sodíka na liter potu [6]. Kožné potné žľazy produkujú primárny pot, ktorý je izotonický voči plazme (135 – 145 mM alebo 3 105 – 3 335 mg/l sodíka), predtým než aldosterón spätne vstrebe sodík pozdĺž vývodu, vďaka čomu je potenie hlavnou mimorenálnou vylučovacou cestou [14].

Vzhľadom na tieto straty sa často hodnotí cielená akútna suplementácia sodíkom z hľadiska cvičebnej kapacity:

• Akútne dopĺňanie pred cvičením: Príjem 20 – 40 mg sodíka na kilogram telesnej hmotnosti s 10 ml/kg tekutiny 1 až 2 hodiny pred cvičením podporuje zadržiavanie tekutín a znižuje výdaj moču [15]. Systematický prehľad zistil, že predtréningové dopĺňanie sodíka zlepšilo čas do vyčerpania o 14 % až 26 % počas viac ako 90-minútových záťaží pri teplote nad 26,5 °C tým, že rozšírilo objem krvi a oddialilo nárast teploty telesného jadra, hoci zlepšenia výkonu v časovke zostali nejednoznačné a pri vyšších dávkach sa zvýšil gastrointestinálny diskomfort [13].
• Pohlavne špecifické termoregulačné reakcie: U cyklistiek koncentrované dopĺňanie sodíka oddialilo nárast teploty jadra a znížilo mieru potenia, čo je účinok, ktorý nebol pozorovaný u cyklistov mužov [12].
• Suplementácia počas cvičenia: V dvojito zaslepenej štúdii na vytrvalostných športovcoch vykonávajúcich 2 hodiny cvičenia pri 60 % rezervy srdcovej frekvencie perorálna suplementácia 1 800 mg sodíka nepreukázala žiadne významné rozdiely v porovnaní s placebom v miere potenia, hodnotení tepelného stresu, percente dehydratácie, čase do vyčerpania, teplote kože, miere vnímaného úsilia (RPE) ani v kardiovaskulárnom drifte [6, 12].

Zvýšená hladina sodíka v sére a hyperosmolalita plazmy môžu zvýšiť prah teploty telesného jadra potrebný na spustenie kožnej vazodilatácie, čo môže za určitých podmienok oddialiť odvod tepla [6].

Príjem sodíka a straty potom

U sedavých jedincov sa približne 90 % sodíka zo stravy vylučuje močom, vďaka čomu môže 24-hodinové vylučovanie sodíka močom slúžiť ako spoľahlivý ukazovateľ celkového príjmu [5]. U fyzicky aktívnych populácií štandardné 24-hodinové zbery moču výrazne podhodnocujú skutočný príjem v strave z dôvodu nemeraných strát kožou [5].

Všeobecné zdravotné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie odporúčajú konzumovať menej ako 2 000 mg sodíka denne (5 g soli), zatiaľ čo referenčné výživové hodnoty (Dietary Reference Intakes) stanovujú prah pre zníženie rizika chronických ochorení na menej ako 2 300 mg/deň [3]. Hoci vysoký príjem nad 5 g/deň predstavuje jasné vaskulárne riziká, extrémne obmedzenie (napríklad denné vylučovanie močom pod 3 g/deň alebo príjem pod 4 g/deň) môže aktivovať renín-angiotenzín-aldosterónový systém, zvýšiť hladiny plazmatických katecholamínov (adrenalín a noradrenalín), zvýšiť aktivitu svalového sympatikového nervu a vyvolať inzulínovú rezistenciu [1, 4].

Pre fyzicky aktívnych jedincov konsenzuálne stanoviská športovej výživy odporúčajú nahrádzať sodík počas cvičenia trvajúceho dlhšie ako 2 hodiny, pri vystavení vysokej teplote alebo vtedy, keď celkové straty sodíka potom presiahnu 3 – 4 g [4]. Súčasné odporúčania American College of Sports Medicine navrhujú 20 – 30 mEq/l (460 – 690 mg/l) sodíka v rehydratačných roztokoch počas dlhotrvajúceho cvičenia s výraznými stratami potu [5]. Pri ultra-vytrvalostných podujatiach odborné panely odporúčajú prijímať sodík ad libitum prostredníctvom bežných produktov športovej výživy namiesto spoliehania sa na povinné vysoké dávky doplnkov soli [5].